Po viac ako 1900 kilometroch a ôsmich dňoch cestovania z Varšavy som dorazil na hranicu severného polárneho kruhu do laponského mestečka Rovaniemi. Cesta fínskou zimnou krajinou bola najmä nazačiatku menšou výzvou, pokiaľ som si trochu zvykol. Predsa len, nie som zvyknutý na stovky kilometrov ciest konštante pokrytých snehom, ľadom alebo kombináciou snehu a ľadu.
V Škandinávii sa využíva tzv. štandard bielej cesty, čo znamená, že odstraňovanie námrazy a čistenie vozovky je veľmi nákladné a ťažké. Preto sa sneh z ciest odpratáva bez odstraňovania vrstvy udupaného snehu. To si však vyžaduje používanie riešení zlepšujúcich priľnavosť – najlepším z nich sú hroty. Preto má väčšina domácich na autách pneumatiky s kovovými hrotmi. Približne od Tampere cestujete v podstate nekonečnou rovinou, bežne stretávate losy, ktoré sa len tak prechádzajú v okolí alebo aj priamo po ceste. Už samotná cesta je skvelým zážitkom.
Vianočné Rovaniemi v marci
Keďže Rovaniemi je posledné väčšie mesto cestou k Nordkappu, ako prvé navštevujem lokálne nákupné centrum, potrebujem si doplniť zásoby. Na moje prekvapenie som pri tankovaní pred Rovaniemi zistil, že mi zamrzla nádrž s pitnou vodou. Predsa len denné teploty sa pohybujú okolo desať až pätnásť stupňov pod nulou, po večeroch bežne klesajú až ku mínus dvadsaťpäť.
Našťastie nákupné centrum ma aj podzemné parkovisko, kde sa mi auto za niečo viac ako hodinu pekne rozmrazilo. Mám taký pocit, že nabudúce to už také jednoduché nebude ☺
Po nákupných povinnostiach som vyrazil rovno ku Santa Claus Village, ktorá sa nachádza už za hranicou Napapiiri, čo po fínsky znamená polárny kruh. V skutočnosti hranica polárneho kruhu prechádza priamo cez dedinku.
Santa Claus Village alebo Joulupukin Pajakylä je gýčovo turisticky krásna. Je úžasné zažiť „Vianoce“ takmer kedykoľvek počas roka. Nájdete tu napríklad oficiálnu poštu Santa Clausa odkiaľ môžete poslať listy alebo pohľadnice s oficiálnou pečiatkou, dom pani Clausovej, elfskú školu, múzeum a veľa iného. Väčšinou podobné turistické atrakcie nevyhľadávam, ale možno je to aj tým, že takto začiatkom marca to tu bolo celkom prázdne, dedinka na mňa veľmi zapôsobila.
Pozrel som si snehový dom, kde som vyskúšal čučoriedkový likér. Súčasťou domu sú aj rôzne miestnosti, ktoré slúžia napríklad aj na párty dva až trikrát do týždňa. Keďže vo Varšave to akosi nevyšlo, po nespočetne veľa rokoch (myslím, že naposledy to bolo ešte na strednej) som si obul korčule a šiel sa previesť po klzisku. Bola to ohromná zábava, hlavne kvôli tomu, že tam so mnou bola skupina asi pätnástich dvadsiatnikov z Abú Dhabí, ktorí skúšali korčuľovanie prvýkrát v živote. Viete si určite predstaviť ich nadšenie, pády a radosť malých detí. Úžasne ako málo niekedy stačí – spoznávať a objavovať.
Freeride s polárnou žiarou v Levi
Po zážitkovom Rovaniemi som sa hneď z rána vybral do Levi. Chcel som si vyskúšať lyžovačku v tomto stredisku, ktoré poznám iba z TV a Instagramu. Levi je vybudované na jednom kopci, ktorý je jazditeľný z každej svetovej strany. So svojou výškou 531 metrov ponúka tri oficiálne čierne zjazdovky, ktoré sú ale v skutočnosti prepojené iba do jednej.
Napriek tomu som si freeridy v Levi vychutnal, počasie vyšlo úžasne a scenéria plná snehu a neskutočného mrazu presiahla moje očakávania. Nie je to stredisko, kde by som sa vybral na týždennú lyžovačku, ale ak plánujete navštíviť túto časť Fínska v zime, určite sa zastavte.
Na prenocovanie som mal exkluzívne miesto, ku ktorému som si zlyžoval priamo zo strediska, úžasné. Popri varení večere som si otvoril appku My Aurror Alerts kde pre Levi bola hlásená 40 až 50% šanca pozorovania polárnej žiary. Jeden z dôvodov prečo som sa vybral spoznávať sever Európy počas marca, bol práve ten, že v tomto období roka máte najväčšiu šancu pozorovať Aurora borealis alebo polárnu žiaru. Aurora borealis vzniká vstupom elektricky nabitých častíc slnečného vetra cez vrchnú vrstvu zemskej atmosféry.
Vykukol som von z campervanu a vidím ju tam, prvýkrát v živote! Úžasné, skvelé… Večeru nedovarím, hodím na seba bundu, beriem zrkadlovku a utekám von fotiť. Neviem sa nabažiť, iba dvadsať stupňový mráz mi pripomína, že na takéto fotenie sa musím pripraviť serióznejšie. Bežím do auta, hľadám rukavice, mikinu, čapicu… Áno, nič z toho som pri prvom fotení nemal. Chybu v oblečení rýchlo napravím a fotím, natáčam… Neviem sa vynadívať, nečakal som, že sa mi podarí toto nádherné divadlo zažiť už tak krátko po vycestovaní.
Asi po hodine vybláznenia sa s fotoaparátom v snehu po pás a poriadnej zime som späť v pohodlí vyhriateho campervanu. Prezerám si foto a video, posielam rodine a kámošom, zo všetkého nadšenia zabúdam na večeru a zaspávam…
Nevadí, z večere budú raňajky.
Po troch dňoch v Rovaniemi a Levi pokračujem k ďalšej zastávke, bude to Národný park Urho Kekkosen kansallispuisto, kde ma čaká turistika a arktická bajkovačka!
Chcete vyraziť na cesty a začať objavovať Európu a Slovensko? Vypožičajte si obytnú dodávku / campervan Marco Polo alebo karavan Grand California od nás!